Koncom októbra sa v dánskej Kodani odohrali Majstrovstvá Európy v populárnej spoločenskej hre Osadníci z Catanu. Víťazom sa stal Bratislavčan Martin Ružička, ktorý sa s vami podelí o zážitky a opíše vám svoju tŕnitú cestu za víťazstvom.
Začiatkom jesene mi prichádza email. Jeden z našich kvalifikantov na Majstrovstvá Európy v Catane odmietol účasť, ako tretí v poradí dostávam ponuku zúčastniť sa. Prijímam.
Pred chvíľou skončil môj druhý zápas na majstrovstvách Európy. Mám za sebou dve porážky, druhá porážka bola dôsledkom mojej hrubej chyby. Mám však pred sebou prechádzku a obed. Miesto obeda je totiž vzdialené štvrť hodinu cestou pešo. Odpočiniem si a pokúsim sa spamätať. Bojuje sa do konca.
O dvadsaťštyri hodín ma pozýva na rozhovor turnajový reportér. Na podobný rozhovor sú pozvaní aj ostatní finalisti. Po rozhovore sa pri mne pristaví srbský reprezentant, niekdajší talentovaný brankár a účastník kempov Jána Filca. Sľubne sa rozvíjajúcu kariéru mladého srbského brankára zastavilo zranenie. Povzbudzuje ma: „Hraj ako keby trénoval Ján Filc. Zabezpeč obranu a potom vyraz do útoku.“
Začiatok zápasu mám dobrý. Dve mestá, akčné karty, produkcia súperov je slabá. Lenže títo súperi vedia ako hrať proti veľkému náskoku. Stal som sa terčom pre zlodeja a na výmeny môžem zabudnúť.
Pri umiestnení svojej prvej cesty robím chybu. Nevedie k 3:1 prístavu na rudnej osmičke. Ulakomil som sa totiž na bod 6/2, zlákali ma žitná šestka a rudný prístav. Tento bod má svoje výhody, ale nerieši môj nadbytok dreva a robí z rudnej osmičky môj najdôležitejší, mimoriadne zraniteľný bod.
Musím zahrať Monopol, aby som spomalil súperov a získal bod 6/2. Jedna dedina za Monopol nie je ideálna, ale získavam dôležitú tretiu osadu. Už si však netrúfnem postaviť cestu. Rudná osmička je príliš dôležitá, príliš zraniteľná a ja nemám nezahraného rytiera. Odteraz je mojim cieľom brániť rudnú osmičku a expandovať zároveň, to sa mi však nedarí. Ak aj nazhromaždím kopu kariet, sedmička mi ich vyrazí z ruky. Chýba mi síce trochu šťastia, ale najmä doplácam na prebytok dreva.
Tretie mesto staviam so zjavnou nechuťou. „To je hrozné mať mesto“, komentuje nemecký reprezentant. Publikum sa smeje, ale ja viem, že vyhrať nebude ľahké. K ukončeniu by som teraz potreboval bod z akčnej karty alebo novú dedinu. Moja veľká hra však stále neprichádza. Stane sa, že mám v ruke viac kariet, ale vždy jedna chýba. Aspoň si to myslím. Mohol som prehliadnuť víťazstvo?
Ťah za ťahom opäť končím nákupom jednej akčnej karty, znovu a znovu sa objaví rytier. Pravdepodobnosť už nie je na mojej strane. Súperi si vybudovali produkciu, nakupujú akčné karty a od víťazstva ich delí málo. Stôl je zameraný proti mne. Prečo by aj nemal byť. Od začiatku som bol najbližšie k víťazstvu a súperov som spomaľoval, ako som len mohol.
Som na ťahu, môžem si kúpiť akčnú kartu. K ďalšiemu ťahu sa už nemusím dostať. Bojuje sa však do konca. Kúpim si akčnú kartu. Trhovisko. Víťazný bod ukončuje dvojhodinový maratón.
Nebohý Al Davis vravieval: „Pokús sa nerobiť chyby, ale neboj sa, že spravíš chyby. Len vyhraj.“ Presne to sa mi v poslednú októbrovú nedeľu podarilo.
Majstrovstvá sveta sa budú konať vo februári 2025 v Nemecku. Martinovi už teraz držíme palce!
Zdroj foto: fotoalbum Martina Ružičku
