Blog

Novinky na jednom mieste

Je skutočne dôležité vedieť aké IQ má vaše dieťa?

Je skutočne dôležité vedieť aké IQ má vaše dieťa?

Či už chcete alebo nie, časom sa určite stretnete s tým, že niekto bude vaše dieťa porovnávať s ostatnými deťmi – na pieskovisku, v škôlke, v tanečnom krúžku, na plavárni alebo napríklad na angličtine. A hoci ste uvedomelí rodičia a viete, že každé dieťa je iné, nejakému porovnávaniu sa neubránite ani vy sami. A čo vtedy, keď vám časom bude pripadať, že je vaše dieťa mimoriadne intelektuálne nadané? Porovnávať ste síce nikdy moc nechceli, ale niekde vzadu vám niečo našepkáva, že jeden malý testík v Menze ešte nikomu neublížil... No lenže čo ak áno?

„Ja som to vedel, že si génius/na nič“

Ak máte podozrenie, že vaša ratolesť intelektuálne prevyšuje svoji vrstevníkov, napríklad preto, že od štyroch rokov číta, zaujíma sa o vesmír či pravek v hĺbke, ktorá je ostatným deťom cudzia, nemusíte hneď zháňať IQ testy. Samozrejme, určite je vhodné poradiť sa napríklad s odborníkmi z pedagogicko-psychologickej poradne, ako k takému dieťaťu pristupovať. Obrátiť sa môžete aj na Menzu (klub združujúci ľudí s nadpriemerným IQ), ktorá organizuje množstvo aktivít pre nadané deti. Až vtedy, keď bude dieťa na tieto aktivity reagovať, môžete sa rozhodnúť pre testy IQ. 

 

Ono totiž vedieť to číslo môže byť ošemetná vec. Pokiaľ z testov vaše dieťa vyjde ako nadpriemerné, možno budete tajne dúfať, že z neho bude druhý Stephen Hawking, a budete ho (trebárs aj podvedome) tlačiť do fyziky a matematiky, napriek tomu, že by sa radšej venovalo napríklad výtvarnému umeniu. Ak nastane opačná situácia a dieťa v testoch nijako nezažiari, napríklad aj kvôli chvíľkovej indispozícii, môžete mať tendenciu nad ním zlomiť palicu. V oboch prípadoch je ale potrebné dať si pozor na to, ako o výsledkoch v testoch s dieťaťom hovoriť – nadpriemerne nadané dieťa by nemalo nadobudnúť dojem, že je múdrejšie ako jeho kamaráti a všetko mu pôjde ľavou zadnou. Dieťa, ktoré dosiahlo horší výsledok, by zase nemalo mať pocit, že nikdy nič nedokáže, pretože predsa pohorelo na teste, a nemá teda zmysel sa o niečo snažiť.

Namiesto IQ testov porcia zeleniny a výstup na kopec  

Medzi odborníkmi navyše panuje presvedčenie, že IQ nie je daná hodnota. S intelektom je to ako s nadaním na športu alebo umenie – pokiaľ sa vlohy nerozvíjajú, možno ich jednoducho udusiť a spadnúť k priemernosti. Za prispenia okolia sa môže intelektuálny výkon meniť a zvlášť v detskom veku ho možno podporiť správnym stravovaním, dostatkom spánku, prirodzeným pohybom a milujúcim zázemím. Inými slovami pokiaľ so svojimi deťmi budete tráviť čas tým, že sa s nimi budete rozprávať, sústrediť sa na ne, a ešte si popri tom vyšliapnete na túru, je dosť možné, že mu tým pomôžete niekedy získať Nobelovu cenu za chémiu.

Vysoké IQ nezaručí spokojný život

Zhruba od deväťdesiatych rokov minulého storočia sa tiež hovorí o emočnej inteligencii a zástupy psychológov ju dokonca považuje za dôležitejšiu ako inteligenciu, ktorú chápeme ako rozumové schopnosti. Vysoké IQ zvyšuje pravdepodobnosť, že človek dosiahne vyššie vzdelanie a možno aj vyšší post v práci. Zďaleka však nezvyšuje pravdepodobnosť šťastného a úspešného života. Či už vášmu dieťaťu vyšlo v testoch nadpriemerné alebo priemerné IQ, je dobré sa zamerať aj na rozvoj emočnej inteligencie a sociálnych schopností. Ako šťastnejší opisujú svoj život ľudia, ktorí v náročných situáciách dokážu zvládať svoje emócie a navyše sa vedia vcítiť do ostatných. Výchova dieťaťa je skrátka dosť komplikovaná úloha a nechať sa v nej zmiasť jedným číslom by bola škoda.

 

Text: Jitka Esserová  Foto: Getty Images