Blog

Novinky na jednom mieste

SKÚSTE SLOW LIVING. SPOMALÍTE A DOŽIJETE SA VYŠŠIEHO VEKU

SKÚSTE SLOW LIVING. SPOMALÍTE A DOŽIJETE SA VYŠŠIEHO VEKU

Dokážete si predstaviť, že si uprostred dňa sadnete niekam na lúku, pustíte si do slúchadiel obľúbenú hudbu a budete len tak pozorovať krajinu? Že si vychutnáte obed osamote? Že si ráno nebudete pozerať správy na mobile, tablete, počítači, nezačujete ich z televízie ani z rádia a namiesto toho si potichu vychutnáte kávu s výhľadom na zasnežený dvorček vášho domu?

Nebojte sa, nepomiatli sme sa, len trochu spomalili. Rozhodli sme sa totiž osvojiť si princípy „slow living“, svetového fenoménu, ktorý sa dotýka všetkých sfér nášho života. Základom tejto koncepcie je robiť všetky veci pomalšie a tým pádom lepšie a s väčšou radosťou. Po prvýkrát prišiel s termínom slow v roku 1986 Talian Carlo Petrini, ktorého pohoršil práve otvorený fastfood v tesnej blízkosti Španielskych schodov v srdci Ríma. Založil hnutie Slow Food, ktorého cieľom bolo chrániť lokálne produkty pred globalizovanou štandardizáciou. Hnutie má dnes viac ako 100 tisíc členov v 132 krajinách sveta. 

Čas sú peniaze

O osemnásť rokov neskôr vydal kanadský novinár Carl Honoré knihu Chvála pomalosti (In Praise of Slowness, 2004), v ktorej nad plynutím času uvažuje úplne prakticky. „Chceme mať skvelú kariéru a zároveň chodiť na umelecké kurzy, cvičiť, čítať noviny a každú knihu zo zoznamu bestsellerov, jesť v reštaurácii s priateľmi, chodiť do klubov, športovať, hodiny sa dívať na televízor, počúvať hudbu, kupovať najnovšiu módu a šikovné vychytávky, chodiť do kina, užívať si dovolenku vo vzdialených lokalitách, a možno dokonca robiť trochu zmysluplné dobrovoľnícke práce. Výsledkom je trýznivé odlúčenie od toho, čo chceme od života a čo môžeme reálne mať, čo živí pocit, že nikdy nie je dosť času,“ vysvetľuje Honoré. 

 

„Čas sú peniaze,“ povedal kedysi Benjamin Franklin a dnes to platí viac než inokedy. Snažíme sa urobiť čoraz viac v kratšom čase a dostať za to pokiaľ možno aj čo najviac peňazí. Nutkanie zrýchľovať a zvládať v živote stále viac vecí majú mnohí z nás. Ten pocit, keď večer padáme do postele s tým, že sme prežili ďalší náročný deň a VŠETKO sme to zvládli, ten je na nezaplatenie. 

Ste spokojní s tým, ako žijete?

„Ja chcem mať všetko. Takže namiesto toho, aby som obmedzil svoje koníčky, vymýšľam, ako ich natlačiť do časového rozvrhu, ktorý už praská vo švíkoch. Potom, čo sa vytratím na tenisový zápas nad rámec plánu, strávim zbytok dňa doháňaním všetkého ostatného. Šoférujem rýchlejšie, chodím svižnejšie a zbežne listujem rozprávkami na dobrú noc,“ priznáva Carl Honoré. Pomalší život neznamená zahodiť svoju prácu a povinnosti. Znamená to prehodnotiť naše priority a zamyslieť sa nad tým, či chceme žiť práve takto. Aby ste sa každý deň stresovali menej, spomaľte, naučte sa lepšie dýchať, spať, dobre sa stravovať. Obklopujte sa svojimi blízkymi. Víkendy venujte príjemnej fyzické aktivite. Najlepšie offline.  

Slastné bytie v zónach spokojnosti

Svoje o tom vedia napríklad obyvatelia tzv. modrých zón, miest na zemi, kde sa ľudia dožívajú najvyššieho veku. Belgický vedec a demograf Michel Poulain sa vypravil najskôr na východ Sardínie, do provincie Nuoro, kde žije nápadne vysoké množstvo storočných ľudí. So svojim talianskym kolegom teda obišli cintoríny a matriky a došli k záveru, že sa v tejto oblasti dlhovekosť skutočne vymyká štatistike. 

 

Vedci si oblasť na mape zakrúžkovali modrou fixkou, odtiaľ teda názov „modré zóny“. Ďalšie také zóny našli v gréckej Ikárii, japonskej Okinawe a na Kostarike. A ako to, že sú objavení starčekovia tak vitálni? Aj keď nešportujú, sú v dobrej fyzickej kondícii. Všetci sa denne hýbu, chodia pešo a pracujú na záhrade. Väčšinu ich jedálnička tvorí zelenina z miestnych záhrad a mäso zo zvierat, ktoré sa pasú na okolitých kopcoch. Starčekovia sa nevyhýbajú ani striedmemu pitiu alkoholu a kávy, najčastejšie v rodinnom kruhu, pretože si ich spoločnosť váži ako najstarších členov komunity. Obyvatelia modrých zón tiež pravidelne odpočívajú, pracujú „len“ pár hodín denne a chodia spať tak akurát, aby vstali ďalší deň za úsvitu. V dlhodobom horizonte sa im tento pomalý životní štýl vypláca. 

Izolácia rýchlostí

Prečo je ale tak ťažké spomaliť? Z mnohých dôvodov. „Rýchlosť je zábava, byť rýchly je sexy. S rýchlosťou sa spája adrenalín, ktorého sa ťažko vzdávame. Rýchlosťou sa izolujeme od ťažších a hlbších otázok. Plníme svoje hlavy zmätkom a zaneprázdnením, takže sa nemusíme pýtať, či sa máme dobre alebo či sme šťastní,“ vysvetľuje Carl Honoré. Ďalším dôvodom je vraj kultúrne tabu. Pomalosť vnímame v porovnaní s rýchlosťou ako synonymum lenivosti, flákania a prehry. Lenže byť najrýchlejší neznamená byť najlepší. Takže sa nevzdávajte a pokojne spomaľte.

Šesť rád, ako príjemne spomaliť 

Pokiaľ sa chcete dať na „pomalšiu cestu“, musíte preto niečo urobiť. Stačí pokojne, pekne krok za krokom. 

  • Buďte niekedy offline. A začnite už pri raňajkách. Zatiaľ čo si vychutnávate svoju rannú dávku müsli alebo džemu, nechajte počítač aj telefón odpočívať. E-maily, správy ani Instagram vám nikam neutečú.
  • Delegujte úlohy. Nemusíte vždy všetko zvládnuť sami. Dokážu to aj ľudia okolo vás. 
  • Správne jedzte. Čas strávený nad kvalitným jedlom nevypĺňajte prácou ani telefónovaním s kamarátkou. Skúste sa sústrediť „len“ na jedlo. V práci zabudnite na rýchloobed za počítačom a v pokoji si ho vychutnajte v kuchynke, v lete na záhrade alebo v parku.
  • Veľa spite. Spánok je jednoducho prospešný. Vždy. A dajte mu aspoň sedem hodín denne.
  • Pravidelne sa hýbte. Nájdite si šport, ktorý vás zahreje a zabaví. Pokiaľ nie ste zrovna typ dríča z posilňovne, skúste jógu, beh alebo plávanie, ktoré môžete zakaždým spojiť s návštevou sauny.
  • Buďte s rodinou. Urobte si na ňu čas. Večer deťom prečítajte rozprávky, spoločne pripravte impozantnú hostinu alebo postavte alternatívne svety z Lega. Pomaly si vychutnávajte každý váš spoločný moment.

 

Text: Viola Černodrinská Foto: Thinkstockphotos