Blog

Novinky na jednom mieste

Hľadáte vnútornú Bohyňu? Pozor na falošné modly

Hľadáte vnútornú Bohyňu? Pozor na falošné modly

Objavovanie vnútornej Bohyne. Návrat k „pravej“ ženskosti. Ženské kruhy. Kedy sa ešte jedná o nevinnú pomôcku pri hľadaní životného zmyslu? A kedy už to celé hraničí s manipuláciou?

 

„Prebuďte v sebe Bohyňu.“ „Uctite Bohyňu v sebe i v prírode.“ „Buďte ženou, ktorá v mužovi vzbudzuje pocit, že práve ona je jeho pravou bohyňou.“ To všetko sú ďalšie úryvky z popiskov rôznych kurzov, stretnutí a takzvaných ženských kruhov. Lilia Khousnoutdinova z vás dokonca urobí nie len bohyňu, ale tiež kňažku. Na jej kurzoch tak znovu objavíte archetypové roly kňažky, teda ženy, ktorá „ctí posvätnosť života, posvätnosť tela a posvätnosť lásky. Ženy, ktorá kráča vo svojej sile a stelesňuje posvätné ženstvo“.

Tieto aktivity na pomedzí terapie, ezoteriky a náboženstva (častejšie sa vracajú do dôb našich slovanských predkov a ich božstiev) sa vezú na módnej vlne hlásajúcej akýsi návrat k ženskosti. A prečo nie?

 

Feministické bohyne

Že to zároveň znie ako návrat do minulosti? Nie nutne. Často to vyznieva i celkom feministicky. Organizátorky podobných akcií argumentujú tým, že ženy po celé storočia nevnímali svoju vnútornú silu. Ich energia bola potlačovaná a tie, čo si chceli žiť po svojom, boli považované za zlé a nebezpečné čarodejnice... Moderné hnutia vraj chcú ženám tú silu vrátiť. A práve preto sa často symbolicky vracajú k starodávnym bohyniam, teda k archetypom silných žien.

Ak zadáte do internetového vyhľadávača žena-bohyňa, dozviete sa, že môže vyzerať napríklad takto: „Jej energia je návyková a neodolateľná. Jej chôdza je sebavedomá a ladná. Každý jej pohyb vysiela nebezpečné vibrácie, ktoré kombinujú odvahu i zraniteľnosť zároveň. Nerobí zbytočne z komára somára, ale keď na to príde, tak sa s komárom vie pohrať rovnako dobre ako so somárom. Nezdráha sa investovať čas i financie do svojho vzhľadu a vzdelania.“

Ženskosť v rukách guru

Niektoré z kurzov ženám sľubujú, že v nich prebudia hravosť, vášeň a skryté kúzlo. Tento pohľad na svet skúmala vo svojej diplomovke napríklad Blanka Štefaničová z Fakulty humanitných štúdií UK. V práci nazvanej Fenomén bohyne v ženskej spiritualite píše napríklad toto: „Žena vďaka ženským kurzom môže nájsť svoju osobitosť, svoju divokú a inštinktívnu povahu v tom zmysle, že je zbavená od rodových stereotypov a vnútorne emancipovaná... Sú to ženy, ktoré hľadajú v živote hlbší zmysel než ,holé ́ napĺňanie stereotypných rolí.“

Problém samozrejme začína vo chvíli, kedy sa „rozprávky“ o bohyniach chopí niekto, pre koho je to nástroj manipulácie. Taký samozvaný alebo samozvaná guru začne ženy presviedčať o ich „jedinej správnej roli“, čo je väčšinou rola gazdinej, opatrovateľky, pasívnej až submisívnej partnerky.

Typickým príkladom je české hnutie Žena je láska, ktoré v minulom roku v jeseni vzbudilo dosť veľkú kontroverziu. Zverejnilo totiž video, v ktorom sa ženy doslova ospravedlňujú mužom – napríklad za „poučovanie, presadzovanie a pretláčanie pravdy. A všetky ďalšie príšernosti, ktoré sme vám robili“.

Dvanástka a tatarák

Svet, v ktorom presadzovanie pravdy považujú za príšernosť, moc priateľsky nevyzerá. Je to svet, kde ženy vnútornú (ani žiadnu inú) bohyňu najskôr nenájdu. Nájdu tam skôr pocit nedostatočnosti. Skôr než hravosť, silu a splynutie s prírodou im to prinesie vietor do peňaženky.

A navyše – kto hovorí, že nestačí proste byť ženou? Nie vždy nutne dokonalou, neodolateľnou, alebo božskou? Ženami môžeme byť v práci, na tenise, na biliarde, i keď si dávame tatarák a zapíjame ho dvanástkou. Či sa to hodí do nejakých škatuliek, to už v dnešnej dobe predsa naozaj nie je dôležité.

Text: Marie Barvínková

Foto: Getty Images