Má za sebou viac ako sedem storočí histórie, pevné miesto v kalendári aj vlastné pravidlá. Prečo sa oslavuje v zime, čo znamenali fašiangové masky a ako si fašiangy a karneval užiť dnes aj s deťmi?
Keď sa v 13. storočí v Uhorskom kráľovstve na území dnešného Slovenska slávil prvý pôst, nikto ešte netušil, že táto ľudová tradícia prežije ďalších osem storočí a stane sa vítaným sviatkom uprostred dlhých zimných mesiacov.
Zatiaľ čo vonku je tma, zima a do jari ďaleko, fašiangové obdobie ponúka niečo, čo ľudia oceňovali vtedy aj dnes: dôvod stretnúť sa, pobaviť sa a na chvíľu pustiť bežné starosti z hlavy.
Fašiangy sú tradičné slávnostné obdobie medzi Vianocami a pôstom. Ich začiatok má pevný dátum - začína po sviatku Troch kráľov (6. januára). Koniec je ale pohyblivý a odvíja sa od dátumu Veľkej noci. Končí na Popolcovú stredu, ktorá môže pripadnúť zhruba od polovice februára do začiatku marca.
Práve táto premenlivosť robila z fašiangov sviatok, ktorý sa každý rok trochu „posúval“, ale vždy mal jasný rámec. Vedelo sa, kedy príde – a kedy skončí.
Podstatou fašiangov bolo pripraviť sa na pôst trvajúci až do Veľkej noci, počas ktorého veriaci nejedli mäso ani mäsové výrobky. A teda, ako by povedal Joey z Priateľov: "Bolo to treba všetko zjesť."
Preto sa obdobie fašiangov považuje za obdobie hodovania, tancov, zabíjačiek a svadieb. Dni, kedy sa nešetrilo ani na jedle, ani na oslavovaní. Vrcholom býval Mastný štvrtok – deň, keď sa jedlo a pilo s presvedčením, že kto si dopraje dosť, bude mať silu a energiu po celý ďalší rok. V ľudovej tradícii sa ako "Mastný štvrtok" označoval štvrtok v poslednom fašiangovom týždni — teda pár dní pred Popolcovou stredou a začiatkom 40-dňového pôstu pred Veľkou nocou.
Fašiangy neboli záležitosťou jedného večera, ale niekoľkých dní, z ktorých každý mal svoj vlastný rytmus. Nedeľa patrila hudbe a tancu – jednoducho sa tancovalo, spievalo a oslavovalo, ako to šlo.
V pondelok prišiel rad na takzvané mužovské bály. Na parket smeli len ženatí a vydaté a súčasťou večera boli aj obradné tance. Napríklad skákanie do výšky – čím vyššie, tým lepšia úroda.
A utorok? To bolo finále. Fašiangové sprievody masiek, hry, scénky a večerná zábava, ktorá sa pretiahla až do noci. Po polnoci fašiangy skončili a s nimi stíchla aj hudba. Na znak tohto sa vždy po polnoci z utorka na stredu basa uložila do pohrebnej truhly, alebo vložila pod stôl. Tým začalo obdobie pôstu a s ním aj návrat k bežnému režimu.
Fašiangové sprievody masiek patrili k tomu najvýraznejšiemu, čo k fašiangu patrilo. Masky totiž neboli náhodné ani čisto na pobavenie – každá mala svoju rolu, význam a miesto v sprievode.
Medveď symbolizoval silu a plodnosť a často s ním museli tancovať gazdiné, aby sa zaistila dobrá úroda. Kôň predstavoval životnú energiu a pohyb, baba s nošou staré poriadky a skúsenosť, kominár bol tradičným nositeľom šťastia. Okrem najznámejších masiek sa v niektorých regiónoch objavovali aj postavy ako smrť, Turek alebo ďalšie figúry vychádzajúce z vtedajších predstáv o svete okolo.
Sprievody prechádzali dedinami dom od domu. Hralo sa, spievalo, tancovalo a masky často predvádzali krátke scénky. Domáci sa zapájali pohostením a darmi. To, čo sa počas obchôdzok vybralo, sa potom večer spoločne zjedlo a vypilo.
Fašiangový sprievod tak nebol len zábavou, ale aj spôsobom, ako sa ľudia stretávali, zdieľali a udržiavali vzťahy v obci. Masky pomáhali boriť hranice i ostych, ktorý by bez nich možno medzi niektorými panoval.
Fašiangy úzko súviseli s hospodárskym rokom a s tým, ako ľudia predtým žili. Zima bola obdobím, kedy práca na poliach ustávala, dni boli kratšie a tempo života sa prirodzene spomalilo. Práve vtedy bol čas sa stretnúť a venovať sa veciam, na ktoré počas roka nezostával priestor.
Fašiangy tak zaplnili obdobie medzi Vianocami a príchodom jari – čas, kedy už boli sviatky dávno preč, ale na nové začiatky sa ešte čakalo. V zime, ktorá inak bývala dlhá a jednotvárna, boli fašiangy vítaným oživením a prirodzeným prechodom k ďalšiemu obdobiu roka.
Fašiangy sa dnes oslavujú rôzne. Niekde poctivo so sprievodom, muzikou a maskami. Inde majú fašiangy skôr komornejšiu podobu – ako fašiangy pre deti, často formou karnevalu v škôlke alebo školského maškarného. Vedľa krojov a tradičných masiek sa tak objavujú aj kostýmy rozprávkových postáv, zvierat alebo superhrdinov. A fašiangy si pokojne môžete pripomenúť aj doma – karneval doma funguje prekvapivo dobre.
Fašiangy sa za stáročia premenili, ale nikdy nezmizli. Dokázali sa prispôsobiť dobe, pretože potreba stretnúť sa a na chvíľu si dovoliť viac ako v bežný deň zostáva rovnaká. A práve preto môže mať dnes podobu veľkého sprievodu aj malých fašiangov bez stresu, napríklad len doma s deťmi.
Fašiangy sú obdobie medzi Vianocami a veľkonočným pôstom, spojené s veselím a stretávaním. Masky mali symbolický význam a pomáhali ľuďom vystúpiť z bežných rolí.
Fašiangy sú tradičný ľudový sviatok s pevným miestom v kalendári. Karneval je všeobecnejšie označenie pre maškarnú zábavu a môže sa konať kedykoľvek.
Držte sa jednoduchosti. Stačí hudba, pár masiek, krátky program a priestor na pohyb. Nie je potrebný zložitý scenár – deti si zábavu vytvoria samé.
Základ často leží doma. Plášť z plachty, čiapka, okuliare, alebo jednoduchá škraboška udrobia viac než zložitý kostým.
Áno, ak sú to farby určené priamo na detskú pokožku. Vždy skontrolujte zloženie a urobte predtým malý test na koži.
Fašiangy sa slávili preto, aby sa ľudia v zime mohli stretnúť, pobaviť sa a užiť si čas pred príchodom pôstu a jari. Pre inšpiráciu môžete pozrieť do knižky Ľudové zvyky a tradície z edície Kúzelné čítanie.
V škôlke, v škole alebo pokojne doma. Detský karneval nemusí mať veľkú sálu – karneval doma v obývačke často funguje úplne rovnako dobre.
Text: Viola Černodrinská Foto: Shutterstock
