Náš život je čím ďalej viac presiaknutý digitalizáciou. Tento trend ešte zosilnel v priebehu pandémie, kedy boli deti prikované k monitorom počítačov na niekoľko hodín denne. Aké negatívne dôsledky to prinesie, už začína byť viac než jasné.
„Deti trávia na sieťach aj sedem hodín denne. Majú tisíce sledujúcich, ale cítia sa osamelo,“ hovorí Karolína Presová, zakladateľka projektu Replug me. Psychológovia aj pediatri bijú na poplach a upozorňujú na masívny nárast detských psychických chorôb, neuróz alebo depresií. Učitelia popisujú, ako ťažko po niekoľkomesačnej izolácii deti znovu nadväzujú vzťahy s vrstovníkmi. Nemecký psychiater a hosťujúci profesor na Harvarde Manfred Spitzer označuje tento stav ako kybernemoc, podľa svojej rovnomennej knihy. Medzi jej symptómy patrí stres, strata empatie, depresie, poruchy spánku a sústredenie. S tým všetkým si neľahko poradia dospelí, nieto deti.
Závislosť na mobilných technológiách sa riadi rovnakými pravidlami ako ostatné závislosti, napríklad na jedle alebo alkohole. Princíp závislosti vychádza zo systému odmeňovania v ľudskom mozgu. Pri príjemných činnostiach sa nám v tele vyplavuje dopamín, látka, ktorá urýchľuje učenie, zvyšuje kapacitu spracovania informácií a hlavne aktivuje neuróny, ktoré uvoľňujú endorfíny – hormóny šťastia. Výsledkom je príjemný pocit, ktorý chceme zažívať stále znovu, a sme nervózni, keď sa nám nedostáva.
Ako z bludného kruhu von? Praktický návod ponúka napríklad kniha Dieťa v sieti s podtitulom Manuál pre rodičov a učiteľov, ktorí chcú rozumieť digitálnemu svetu mladej generácie. Vysvetľuje základné pojmy ako je e-mail, cloud, alebo kyberšikana. Kniha je rozdelená do kapitol podľa veku detí a rodičom pomôže s nastavením pravidiel používaním počítača, mobilu alebo tabletu. Poradí tiež s inštaláciou rodičovských poistiek a časových zámkov na jednotlivých elektronických zariadeniach.
Pozor na fotky Dieťa v sieti upozorňuje aj na ďalšie úskalia digitálneho sveta, ako je zdieľanie detských fotiek alebo sociálne siete. Tie sú kapitolou samé o sebe. V dokumente Sociálna dilema pred nimi varujú tí, ktorí sa priamo podieľali na ich vývoji, vývojári Facebooku, WhatsAppu aj Instagramu. Nie je tajomstvom, že sociálne siete boli vyvinuté za jediným účelom, nie spájať, ale zadarmo zozbierať čo najviac dát o svojich užívateľoch. „Spoločnosť Marka Zuckerberga sa snaží mať kontrolu nad každou sekundou každého užívateľa svojich sietí a aplikácií. Facebook o vás a vašich deťoch chce vedieť, kde práve ste, s kým trávite svoj čas, ktoré značky kupujete, kedy chodíte spať,“ prehlásil Sean Parker, prvý prezident Facebooku a zároveň potvrdil, že vývojári kladú maximálny dôraz na to, ako využiť našu zraniteľnosť prostredníctvom prefíkaných trikov. K cielenej manipulácii s pozornosťou sú náchylní najmä teenageri. Pokiaľ im princípy sietí nedokážete vysvetliť sami, pozrite sa spoločne na dokument. Tematický workshop s názvom Datamedze ponúka napríklad aj pražská galéria DOX.
Digitálna budúcnosť
Prečítala som všetky zmienené knihy a videla radu dokumentov. Teoreticky by som svoje deti k obrazovkám nepúšťala vôbec, ale realita je iná. Moje deti poznajú rozprávky na Déčku, u starších sestreníc videli TikTok a mladšia dcéra má super anglickú výslovnosť vďaka prasiatku Peppa na YouTube. V niečom musím súhlasiť s Bohušom Kartousom a jeho knihou No Future. Ich budúcnosť je digitálna a na parnom stroji ich do virtuálnej reality nedovezieme.
Zvolili sme preto kompromis. Snažíme sa deťom ponúknuť čo najviac alternatív mimo obrazovky, v prírode, na horách aj v meste, udržujeme úzke vzťahy s kamarátmi a ich deťmi, chceme, aby sa vedeli sami nudiť, zabaviť aj nájsť vnútornú motiváciu bez srdiečok zvonku. Niekedy sa to darí lepšie, niekedy prebiehajú hádky o ďalší diel animáku a my podľahneme. Je nám jasné, že čím budú starší, tým slabší bude náš vplyv a kontrola náplne ich času. Stanovili sme si ale rodinné zásady, ktoré neporušujeme. S mužom máme pasívne profily na sieťach tak, aby sme stále rozumeli ich fungovaniu, ale nezdieľame žiadny osobný obsah. Koho zaujíma, ako to vyzerá u nás doma alebo čo robím cez víkend, nech príde na návštevu. Zhodli sme sa, že verejná intimita je pre nás no-go zóna, a rešpektujeme aj súkromie našich detí. Nezdieľame verejne ich fotky a o rovnakú vec sme požiadali aj našich priateľov. V Googli hľadáme spoločne s deťmi, jazdíme podľa navigácie párkrát za deň si „prejdeme“ Instagram. Praktické aspekty nových technológií vítame, ale zo všetkých síl sa snažíme nepustiť ich tam, kde nemajú čo robiť. Či to bude stačiť, to uvidíme za pár rokov. Možno.
Text: Linda Vomáčková Foto: Getty Images
