Ponožky so zimným motívom práve vo výpredaji. Za 4,79€ / pár

Keď prestaneme písať rukou, mozog sa začne nudiť a zlenivie

„Čo si nenapíšem, to si nepamätám,“ povedal raz nejaký rozumný človek. Ja som si nezapísal, kto to bol, takže už to tiež neviem. Každopádne to teda funguje. Ale ako ukazujú výskumy, platí to hlavne pre písanie rukou. Ďatľovanie na akejkoľvek klávesnici je totiž pre mozog proti poctivej ručnej práci s písacími potrebami ako telenovela oproti románu.

Keď prestaneme písať rukou, mozog sa začne nudiť a zlenivie

Rozdiel je ostatne už v tom, že zatiaľ čo do klávesnice búšime všetci tak nejak podobne, rukopis máme každý svoj. Nie náhodou podľa neho vedia kriminalisti vyňuchať zlodeja rovnako dobre ako napríklad podľa otlačkov prstov, zatiaľ čo netradičné stláčanie medzerníka asi ešte nikoho za mreže nedostalo. Skrátka, ako napísal americký bestsellerista Chuck Palahniuk (napr. Klub bitkárov): „Rukopis patrí k veciam, ktoré vypovedajú o osobnosti človeka.“ A indonézsky vizionár, ekonóm a spisovateľ Toba Beta, známy i ako kritik dopadov moderných technológií, išiel v knižke Master of Stupidity (Dokonalý hlupák) ešte ďalej“ „Písanie rukou založilo celé civilizácie.“

Rýchlopis je mor

O význame ručného písanie pre pamäť a mentálne schopnosti obecne už sa vie dávno. Písanie na klávesnicu akéhokoľvek moderného zariadenia proste v mozgu aktivuje nie len omnoho menej procesov než čmáranie rukou, ale spúšťa ich tiež viac-menej izolovane. A je vcelku jedno, či ťukáte pomaly a dvoma prstami, alebo či mastíte ako o závod všetkými desiatimi. Vlastne nie je to jedno – čím automatizovanejšie píšete, tým horšie. Myslenie a záznam písaného textu sa potom úplne rozpojí. Ostatne prečítajte si niečo o závodoch v rýchlopise. Pokiaľ sa text snažíte vnímať, alebo si o ňom nedajbože niečo myslieť, zákonite vás to spomalí. Platí, že čím rýchlejšie človek píše, tým menej nad tým obyčajne premýšľa.

Naše mentálne schopnosti sa kvôli rastúcemu rozpojeniu aktivít hlavy a ruky podľa niektorých odborníkov vracia niekam „sto rokov za opice“. Ja som bol zrovna nepolepšiteľný škrabač, čo mi kazilo známky celý prvý stupeň, ale na základe zmieňovaných výsledkov uznávam, že na tom „krasopise“ predsa len niečo bolo. Samotná úprava textu samozrejme o inteligencii nehovorí nič. (Vezmite si povestný škrabopis lekárov – teda ak ste vôbec niekedy mali šancu sa s ním ešte stretnúť.) Ale schopnosť pekne krúžkovať packou po papieri, sústrediť sa, držať starostlivo ceruzku, pekne koordinovať pohyby, prítlak, myslieť na kone riadkov... To všetko rozvíja mnoho schopností vrátane najjemnejšej motoriky a obecne núti mozog k pomerne veľkému záprahu.

Pamäť nie je žiadny závod

Každý z nás asi ako tak vykrúži väčšinu písmeniek a tiež šnúrky si dokážeme zaviazať, bez toho aby sme si sústredením ukusli jazyk. Tak k čomu písať rukou ešte dnes? Štúdia neurologického laboratória Nórskej univerzity vedy a techniky potvrdila, že ručne písaný text zanecháva v mozgu omnoho viac informácií. Písanie na klávesnici je skrátka moc veľká skratka. Komplikovanejší zápis zariadi, aby si mozog vytvoril bohatšie a hlbšie pamäťové stopy.

Každý účastník nórskeho pokusu dostal na hlavu 250 čidiel, ktoré zbierali zhruba 500 parametrov za sekundu po dobu 45 minút – tušíte správne, dĺžka hodiny to nebola náhodou. V skupine boli dospelí i deti. Mali za úlohu písať na počítači, rukou, ale tiež si kresliť. (Obrázky na poznámkach z prednášky sú pre mozog ďalšia pamäťová stopa, rovnako ako napríklad jazvečík, ktorého ste stretli v parku.) A výsledky? Z hľadiska množstva informácií bol jasným víťazom papier. Žiadnemu z digitálnych zariadení sa nepodarilo ani priblížiť mentálnej aktivite, ktorú v mozgoch účastníkov vyprovokoval obyčajný papier. Oproti komplexnému zážitku z písania rukou je proste ďatľovanie na klávesnici otupujúci sterotyp.

Tiež vás rozčuľuje, ako neohrabane drží väčšina amerických hercov pero? Je to preto, že v USA a mnohých ďalších krajinách, správne držanie pera nepatrí do osnov a deti môžu písať, ako ich napadne. Inde sa od písania rukou ustupuje úplne. Prof. Van der Meer uvádza, že niektoré nórske školy s odkazom na digitalizáciu začínajú od písania rukou upúšťať. Ešte horšie je to vo Fínsku, kde sa starý dobrý „krasopis“ v akejkoľvek očesanej podobe nevyučuje už skoro vôbec.

Písanie podporuje imunitu?

Výskum navyše preukázal, že podobne ako „manuálne“ písanie funguje i kontakt s tlačenou knihou. Na prelínanie aktuálnych správ stačí smartphone. Ale zážitok z klasickej knižky je proste bohatší – knižkou sa dá listovať, lepšie sa v nej orientujete, posúvaním záložky sa do čítania doslova noríte. Moderné zariadenia na čítanie i písanie nás toho všetkého zbavujú. „Písanie rukou je skrátka pre mozog nenahraditeľne. A je jedno, či ide o poznámky na prednáške, alebo nákupný zoznam,“ uzatvára šéfka výskumného tímu, prof. Van der Meer. „Nie som nepriateľ digitalizácie,ale keď mozog nebudeme zaťažovať, zlenivie.“ Štúdia univerzity v texaskom Austine preniesla jej slová až do oblasti zdravia: „Už keď denne napíšete vlastnoručne pár viet, podporíte tvorbu T-lymfocytov, ktoré rozvíjajú imunitný systém. Telo zrejme cíti potrebu pracovať na tom, aby sme boli tejto komplexnej mentálnej operácie schopní i v budúcnosti.“

Prejdite na manuál alebo objavte krasopis

Rovnako ako zariadenie s automatickou prevodovkou nie je podľa fajnšmekrov do áut vlastne žiadne radenie, odborníci cez neurológiu a mentálne schopnosti vám zase potvrdia, že ďatľovanie na klávesnici nie je žiadne poriadne písanie – mozog pri tom napoly spí, nieto aby podporoval tvorbu nových neurónových spojení alebo zlepšoval svoje schopnosti a v dôsledku rozvíjal vašu inteligenciu – chápanie komplexnejších problémov.

Potešujúce ale je, že sa objavuje čím ďalej viac ľudí, ktorým klasické písanie chýba. I v Slovenskej republike už máme kurzy krasopisu, kaligrafie a písmo-maliarstva. Okrem toho, že potom môžete svojich blízkych a známych prekvapovať vlastnoručne vytvorenými pozvánkami alebo darčekovými kartičkami, je to i pekný spôsob, ako spojiť príjemné s užitočným. Nielenže sa naučíte esteticky dokonalé techniky písania (mimochodom kaligrafia je v ázijských zemiach dodnes váženým umením), ale podporíte i svoje mentálne schopnosti. Stačí sa pozrieť, aké predpoklady také kurzy obyčajne majú: základnú schopnosť napájať písaný text, starostlivosť a trpezlivosť, estetické cítenie atď. Až to vyzerá, že práve kurzy krasopisu mnohým z nás, ktorí už rukou vlastne ani nemajú čo písať, prinášajú ideálne win-win riešenie.

Ak ste už ale tento rok vzdali všetky predsavzatia a nechcete sľubovať, že začnete s niečím novým, kúpte si aspoň ceruzku a zápisník. Mozog a imunita vám spoločne poďakujú. I keď budete škrabať ako kocúr.

Text: Michal Schindler Foto: Getty Images

Naposledy pridané

Nahor