„Náplňou našej práce je vymýšľať zábavu, ktorá precvičuje a rozvíja myslenie,“ hovorí category manager Michal Šmíd, ktorý je spolu s dvomi kolegami jadrom divízie Mozgovňa, kde sa vyrábajú rébusy, hádanky a chytré hry všetkého druhu. V ALBI pracuje už viac než dvanásť rokov a v práci sa vraj ešte nikdy nenudil.
Ako vyzerá Váš typický pracovný deň?
Začínam šálkou čaju a raňajkami. Potom sa obvykle presuniem do kancelárie, momentálne teda len zapnem počítač. V priebehu dňa riešim pomerne dosť vecí a niekedy je zložité ich všetky skoordinovať. Administratívne úlohy, dotazy na produkty, komunikáciu s výrobou, návrhy produktov, kontrolu tlačových dát aj samotné testovanie hier. A to rozhodne nie je všetko. V každom prípade môžem povedať, že sa v práci fakt nenudím.
Kde hľadáte inšpiráciu pri tvorbe nových hier?
Väčšinou pri komunikácii s finálnymi zákazníkmi alebo pri prieskumoch trhu, kedy hľadáme zaujímavé nápady na produkty, ktoré zábavnou formou rozvíjajú myslenie a cvičia mozgové funkcie. A v normálnych časoch tiež na veľtrhoch.
Čo je na Vašej práci najťažšie?
Asi to množstvo a pestrosť úloh, pričom je dôležité na nič nezabudnúť a všetko precízne navrhnúť a skontrolovať.
Koľko má Mozgovňa produktov a ako dlho táto rada existuje?
Na trhu sme od roku 2019 a momentálne máme okolo 90 produktov v Českej republike a 20 produktov v Slovenskej republike. Ako napríklad Únikovky, čo je kartová variácia na populárne únikové hry, Chytré knihy plné rébusov a zapeklitých hádaniek alebo Bloky s hádankami a rébusmi.
Ktorý produkt je užívateľsky najobľúbenejší?
Asi kartové Únikové hry. Jedná sa o kartovú hru s príbehom, v ktorom riešite zapeklité hádanky a rébusy. Cieľom je vyriešiť nejakú záhadu, nájsť poklad alebo napríklad uniknúť z väzenia.
Mne samej sa pri mnohých z nich doslova prehrievajú mozgové závity. Ako sa napríklad vymýšľa taký rébus?
Vymýšľajú ich obvykle kreatívci alebo matematici, ktorí použijú nejaký matematický či logický príklad a dajú mu príbeh. Rébus ale môže byť založený aj na hre so slovami, prípadne na všímavosti lúštiteľa.
Takže na príklade jednej rovnice vznikne celý príbeh?
Áno, dá sa to tak povedať, že jedna logická úloha tvorí malý príbeh. Keď mám rovnicu s dvomi neznámymi, tak sa mi do počítania moc nechce. Keď to ale zabalím do malého príbehu, zapojí sa aj fantázia a zrazu je to omnoho zábavnejšie. Predstavte si tie dve neznáme ako dvoch princov, ktorí sa snažia si spomenúť, koľko drakov zabili na ceste za princeznou. Čo sa im všetko po ceste stalo a či sa dostali k princeznej, to je otázka.
Ako dlho trvá proces výroby jednotlivých produktov?
To závisí na náročnosti konkrétneho produktu. Pohybujeme sa od pol roka, čo je minimum, až po niekoľkoročný vývoj. Väčšina produktov ale vzniká približne rok.
Vyvíjate tiež hry pre seniorov. Ktorá z nich je Vaša najobľúbenejšia?
Mám veľkú radosť z malej rady hier „Babi, dědo, hrajeme“. Je na nich pekné, že okrem toho, že precvičujú mozgové funkcie, k sebe tiež privádzajú staršie a mladšie generácie.
Čím sú hry pre seniorov špecifické?
Vyrábajú sa s ohľadom na špecifické potreby seniorov. Napríklad texty sú vytvorené tak, že ich prečítajú aj tí, ktorí majú problém so zrakom, herné komponenty zase nie sú úplne drobné, pretože mnoho seniorov má zhoršenú jemnú motoriku. A samozrejme je dôležitý aj zábavný aspekt hier.
A ten vymýšľate s kým?
Spolupracujeme s mnohými hernými dizajnérmi, ale hry vymýšľame aj u nás v tíme. Testovali sme ich napríklad v domoch pre seniorov a so spolkom Senior fitnes, kde sa schádzajú aktívni seniori. Od nich získavame cennú spätnú väzbu.
Na čo sa môžeme v najbližšej dobe tešiť?
Na ďalšie únikové hry. Chystáme tiež veľkú hru Mozgovňa plnú zaujímavých úloh, súčasťou bude napríklad aj možnosť vsadiť na ostatných hráčov, či úlohu zvládnu, alebo nie. Pripravujeme tiež kvízy a psychologicky ladené knižky s názvom Spoznaj sa. Posledná vec, ktorá stojí za zmienku, je Vražda k večeri – v zahraničí je tento druh hry známy ako „murder mystery game“. Pozvete priateľov na večeru a okrem jedla ich čaká aj detektívna párty hra.
Text: Viola Černodrinská Foto: Jiří Trojánek a archiv ALBI
