Never say never! Nový jazyk sa môžete naučiť aj v dospelosti

Že už od istého veku nemá zmysel sa niečo nové učiť – a nový jazyk dupľom nie? Naopak, nikdy nie je neskoro. Dali sme dokopy rady od ľudí, ktorí svoje lingvistické pokusy nevzdali ani v dospelosti. A dnes sú z nich polygloti. Skúste to tiež, mozog vám poďakuje.

Never say never! Nový jazyk sa môžete naučiť aj v dospelosti

Lýdia Machová je polyglotka. Okrem rodnej slovenčiny hovorí ďalšími ôsmymi jazykmi – od angličtiny po esperanto alebo svahilčinu. A k tomu mentoruje a učí ostatných, ako sa učiť. „Nejde o to, mať nejaký špeciálny talent alebo jazykový gén“, vysvetľuje vo svojej prednáške v rámci TED Talks. „Ide o to, objaviť unikátny spôsob, ktorým sa jazyky učíte práve vy.“

Mark Manson je autor rady blogových článkov, niekoľkých kníh a podľa vlastných slov tiež „životných rád, ktoré nie sú na dve veci“. To by bolo, aby nemal aj osvedčené tajné triky na to, ako sa učiť jazyky (sám hovorí anglicky, španielsky, portugalsky a rusky). Nebudem sa vám ale chváliť a tvrdiť, že to je jednoduché alebo že existuje nejaká skratka. Ja sám som trénoval ako blázon. Sú za tým hodiny štúdia a mraky konverzácií, ktorými som sa musel prekoktať,“ upozorňuje.

Deti to majú ľahšie

Predstava hodín a hodín štúdia neznie zrovna lákavo a možno si hovoríte, že keď ste sa jazyky nenaučili v škole alebo v predškolskom veku, teraz v dospelosti už to aj tak nemá cenu. Je pravda, dokonca je to vedecky preukázané, že detský mozog je lepšie naprogramovaný na to, aby nové jazyky vstrebával. Je totiž pružnejší a ľahšie sa v ňom tvoria nové neurónové spoje, ktoré sú pre ukladanie nových informácií potrebné.

Malé deti majú navyše pre učenie výhodné podmienky. Vezmite si len prostý fakt, že v prvých mesiacoch až rokoch života sú väčšinou obklopené ľuďmi, ktorí im všetko vysvetľujú  pomenúvavajú. Tento luxus už v dospelosti nemáme. V bilingválnych, alebo dokonca viacjazyčných rodinách takto drobci ľahko pochytia jazyky od všetkých dospelých, ktorí s nimi trávia čas a venujú sa im.

Ale vážne to nie je signál, že napríklad po tridsiatke alebo päťdesiatke už nemá zmysel sa snažiť. To, že je váš mozog menej elastický alebo že vás nikto nevodí za ruku a nevysvetľuje vám, že „toto je stôl“ a „tamto je mačička“, neznamená, že už sa nič nenaučíte. Naopak by sme sa mali učiť celý život. Mozog sa tým posilňuje a udržuje si tú vytúženú pružnosť, ktorú v starobe akoby sme našli. Takže ako na to?

Potrebujete štyri veci...

Pretože jazdí na konferencie polyglotov z celého sveta, stretla sa Lýdia Machová s hromadou najrôznejších metód a prístupov. Pozná vraj ľudí, ktorí sa na začiatku naučia pár základných fráz a hneď sa vydajú medzi rodných hovoriacich. Iný typ si naopak najprv naštuduje gramatiku, až potom vyrazí do terénu. Niekto k učeniu používa mobilné aplikácie. V redakcii sme si obľúbili Duolingo, ktoré vás prefíkane motivuje ku každodennému snaženiu. Niekto si vyrába farebné kartičky a niekto dá prednosť tým už predpripraveným.

„Sú dokonca aj ľudia, ktorí sa najlepšie učia tým, že varia podľa cudzojazyčných receptov,“ hovorí Lýdia. Ona sama sa hneď skraja pustila do čítania Harryho Pottera v španielčine a nemecky sa zase naučila pri sledovaní dabovaného seriálu Priatelia. „Niekedy v druhej alebo tretej sérii mi dialógy začali dávať zmysel,“ hovorí. A časom začala rozumieť aj vtipom. Mimochodom, aj táto metóda sa nám v redakcii osvedčila. Najlepšie funguje práve s knižkami alebo seriálmi, ktoré už dobre poznáte. Takže sa máte čoho chytiť.

Pri všetkom tom pozorovaní a skúšaní Lýdia tiež odhalila štyri základné princípy, ktoré sú pre štúdium cudzieho jazyka potrebné. V prvom rade vás to musí baviť: „Všetci polygloti majú spoločnú jednu vec – našli spôsob, ako si učenie užívať.“ Potom potrebujete (pre vás) efektívne metódy, systém (teda pravidelnosť a rutinu, napríklad 15 minút učenia každé ráno) a tiež trpezlivosť. Pretože zázraky cez noc tu proste neexistujú.

Čo ešte môžete urobiť

Predstavte si Lýdiine princípy ako štyri základné kamene, na ktorých môžete ďalej stavať. Ako teda postupovať ďalej? Existujú aj nejaké tie tajné triky, alebo nie? Aj keď podľa Marka Mansona cudzí jazyk naozaj „hacknúť“ nejde, predsa len má tiež niekoľko užitočných rád, ktoré vám učenie ešte uľahčia.

Najdôležitejšie je podľa neho toto: Vystavte sa hromade trápnych a namáhavých konverzácií. Po prvé vás kontakt so skutočnými hovorcami bude motivovať ako nič iné. Po druhé je jazyk niečo, čo je potrebné spracovávať a prepojiť si to s prostredím, nie sa to len učiť naspamäť. Deti sa tak najprv učia tým, že je jazyk všade okolo nich. Ohýbanie slovies a vetnú stavbu sa šprtajú až spätne. Navyše je preukázané, že si lepšie zapamätáte informácie spojené s nejakou situáciou, s ľuďmi a emóciami, než tie, čo sú len „na papieri“.

Ďalšie tipy od Marka? Vygooglite si 100 najpoužívanejších slov v danom jazyku a naučte sa ich ako prvé. Používajte novú reč každý deň, aj keď len hovoríte sami so sebou. Keď hľadáte učiteľa, dajte prednosť rodenému hovorcovi. A akceptujte skutočnosť, že spočiatku budete hovoriť mnoho hlúpostí. „Keď som sa začal učiť španielsky, povedal som raz celej skupine ľudí, že Američania dávajú do jedla veľa prezervatívov. No, to sa proste stáva. Tak sa s tým zmierte.“

Text: Mária Barvínková Foto: Getty Images

Naposledy pridané

Nahor