Vyberáte s partnerom nové spoločné bývanie? On chce malý útulný byt, ale vy aspoň stometrový? Vy chcete minimalizmus, a on sa rád obklopuje vecami? Nemusí to nutne znamenať neprekonateľný problém.
Žijete v malom byte a chcete väčší? Veríte, že sa tým zlepší váš život? Takto jednoducho to nefunguje. Priestor, v ktorom žijete, má samozrejme nejaké objektívne funkcie, ktoré potrebujete k bežnému fungovaniu, ale spokojnosť so samotným prostredím je iba individuálny pocit. Preto sa niekto môže cítiť dobre v garsoniére s piatimi mačkami, desiatkami kníh a obrím figovníkom a iný bude v takom priestore vyložene trpieť. Podľa výskumu na Univerzite Brighama Younga, v ktorom vedci skúmali 164 domovov, je v domácnosti množstvo priestoru na osobu prepojené s emocionálnym rozpoložením rodiny. Nie je preto divu, že keď máte doma „dusno“, budete sa cítiť stiesnene v priestore s 50 metrami štvorcovými rovnako ako v tom dvojnásobne väčšom.
Ďalší dôvod, prečo sa zamyslieť nad sťahovaním je fakt, že spokojnosť z nového priestoru rastie ešte rok po sťahovaní. A potom začne zvoľna klesať. Sťahovanie do väčšieho tak nemá žiadny pozitívny dopad na našu subjektívnu pohodu. Samozrejme, že pokiaľ sa z malinkej garsoniéry presťahujete do bytu s dvomi izbami, získate isté výhody, ale sťahovanie z veľkého do ešte väčšieho už podľa vedcov taká bomba nie je. Matematicky povedané, nárast z 1 izby na osobu na 2 izby na osobu vám pravdepodobne umožní viac aktivít než nárast z 2 izieb na osobu na 3 izby na osobu.
Ďalšou konfliktnou plochou je usporiadanie a vybavenie bytu. Často si vyberáme domy s podobným usporiadaním, aké sme mali v detstve, alebo to úplne otočíme a chceme úplný opak. A pokiaľ jeden z partnerov vyrástol na sídlisku a druhý na dedine, môže z toho byť problém. Sadnite si preto so svojím partnerom a pohovorte si o tom, ako ste vyrástli, aké mal váš byť alebo dom usporiadanie a pokojne si to aj nakreslite. Vaše dva plániky potom skúste porovnať a urobiť prienik. Nejde iba o výber nehnuteľnosti, ale funguje to, aj čo sa týka usporiadania bytu, farebnosti alebo typu vybavenia. Obaja si špecifikujte, čo chcete zmeniť a čo zopakovať. Keď odkryjete svoju históriu a miesta z minulosti, začnete lepšie chápať vnímanie domova toho druhého.
Ak trpíte nedostatkom súkromia, skúste si do toho istého plánika nakresliť svojou farbou súkromné, polo-súkromné a verejné zóny. Požiadajte o to každého ďalšieho člena vašej domácnosti, len ich poproste, aby každý použil inú farbu. Pri pohľade na rovnaký domov z rôznych perspektív sa môžu lepšie prejaviť problematické oblasti a miesta, ktoré je potrebné zlepšiť. Funguje to, aj pokiaľ žijete len so spolubývajúcimi.
A ešte niečo k okoliu, ktoré s bývaním rovnako súvisí. Ľudia si radi užívajú zelene, pretože funguje pozitívne na našu psychiku, ale mnohokrát nám pripomenie zážitky z detstva. Aby sme sa však v parku cítili dobre, musí fungovať tak trochu ako analógová sociálna sieť. Miesto, kde sa ľudia schádzajú, rozprávajú sa, miesto kde sa ľudia cítia bezpečne. Oproti tomu park, kde je mizerné osvetlenie, zlý prístup a všade plno odpadkov, asi nebude obľúbeným miestom na prechádzku. Keď je však blízko vášho nového bydliska upravený park, máte väčšiu istotu, že budete doma šťastní.
Neriešte teda len veľkosť bytu, ale predovšetkým to, ako ho používate a ako sa tam jednotliví členovia cítia. A tiež sa pokojne zapojte do nejakého projektu miestnej komunity podporujúcej údržbu okolia vášho domu. Zázračne sa vám tým zväčší aj samotné bývanie.
Text: Jan Strmiska Foto: Getty Images
