Teória citového puta. Ste vo vzťahoch vyhýbaví, úzkostní, alebo sa v nich cítite bezpečne?

Možno už viete, že ste Blíženec, INTJ a sangvinik. Ale viete, do ktorej kategórie spadajú vaše partnerské vzťahy? Overte si, či patríte medzi vyrovnaných, ustrašených, alebo ste skôr ľadový kráľ či kráľovná.

Teória citového puta. Ste vo vzťahoch vyhýbaví, úzkostní, alebo sa v nich cítite bezpečne?

Teória, podľa ktorej každý z nás patrí do jednej z troch kategórií, je dielom psychológov Cindy Hazan a Phillipa Shavera. Tí vychádzali z teórie citovej väzby (attachment theory), ktorá vznikla na konci šesťdesiatych rokov a skúma, ako malé deti citovo priľnú k matke alebo ďalším blízkym ľuďom a ako sa to prejavuje v ich chovaní.

Hazan a Shaverovi došlo, že sa to dá z veľkej časti aplikovať i na dospelých. Z „detských“ kategórií vypichli tri druhy citových väzieb – bezpečnú, vyhýbavú a úzkostnú. Ľudí do nich začali deliť podľa toho, ako v dospelosti fungujú vo vzťahoch. Hlavne v tých romantických, ale môže to prenesene platiť i pre vzťahy s rodinnými príslušníkmi, blízkymi priateľmi, alebo dokonca s kolegami.

 

Ako to máte vy?

 

Najviac sa o troch menovaných kategóriách začalo hovoriť vďaka ďalšej dvojici – sociálnej psychologičke Rachel Heller a neurovedcovi Amirovi Levineovi. Kolegovia z Kolumbijskej univerzity o téme napísali knihu s názvom Citové puto: Teória attachmentu v partnerských vzťahoch. Stala sa bestsellerom, má vlastné stránky a vy si na nich môžete urobiť test,  ktorý vám povie, kam spadáte. Ale najskôr sa v nasledujúcej typológii ľahko sami nájdete.

 

1. Vyrovnaní pohodári

 

Do skupiny, ktorá vytvára takzvané bezpečné väzby (secure attachment style), patria podľa Hazan a Levina ľudia, ktorí sa v partnerských vzťahoch cítia dobre. Nemajú problém s intimitou, ani si nerobia žiadne zvláštne starosti o budúcnosť vzťahu.

Títo vrelí jedinci sú vraj i najlepšími partnermi a partnerkami, pretože drahej polovičke radi vyjdu v ústrety, podporia ju, vypočujú, a keď prídu problémy, nerobí im problém o tom hovoriť. „Komunikujú na priamo a nehrajú žiadne hry,“ popísala to pre Huffington Post párová terapeutka Marni Feuerman. „Nebojí sa riskovať a pustiť si niekoho blízko k telu, i keď sa stavia do zraniteľnej pozície.“

Zdá sa vám, že takí ľudia existujú len v rozprávkach, a možno ani tam nie? Podľa Hazan a Levina je ich v spoločnosti najviac. No fakt. Celých 55 percent. Len o nich vraj moc nepočuť. Tvoria akúsi tichú väčšinu. „Sú vo vzťahu, sú šťastní, žiadna dráma. Takže o nich toľko nepočúvame. O dramatických vzťahoch sa hovorí viac, preto človek môže mať pocit, že sú reprezentatívnou vzorkou spoločnosti,“ vysvetľuje Amir Levine.

 

2. Neistí a úzkostliví

 

Ľudia náchylní k takzvaným úzkostným väzbám (anxious attachment style) sú tiež radšej vo vzťahu než sami a intimita ich láka. Lenže im to sťažuje istá úzkostlivosť, niekto by povedal, že sú hypersenzitívni. Veľmi citlivo vnímajú sebemenšie zmeny v partnerovom chovaní alebo nálade a navyše majú sklon si ich vztiahnuť na seba.

Tak napríklad keď ich priateľ alebo priateľka zruší rande alebo ho presunie na inokedy, hľadajú hneď chybu u seba a možno i uveria, že je to začiatok konca, že s nimi dotyčný už nechce tráviť čas a že ďalší na rade bude rozchod. Podobných situácií je samozrejme omnoho viac, a všetky ich dokážu potrápiť. Kritiku nesú veľmi ťažko, či už je konštruktívna, alebo nie, ale naopak túžia po neustálej chvále.

„Ich partneri ich väčšinou označujú za neistých a nesebavedomých,“ hovorí Feuerman. Potrebujú podľa nej veľa a často uisťovať, že ich ten druhý miluje a že je s ich vzťahom všetko v poriadku. Preto ich partneri i okolie môžu považovať za precitlivelých a veľmi „náročných na údržbu“.

 

3. Vyhýbaví solitéri

 

Pre týchto ľudí je na prvom mieste nezávislosť. A to tak moc, že im to partnerské vzťahy prinajmenšom sťažuje. Niekedy ich ani nevedia úspešne nadviazať. Sú veľmi opatrní a rezervovaní, nechcú sa na druhého spoliehať a vadí im nadmiera emocionálnej (a niekedy i fyzickej) blízkosti.

Keď už romantického partnera majú, mávajú tendenciu stavať „steny“ a stávať sa neprístupnými. Neodpovedajú na správy, neberú telefón hľadajú na partnerovi chyby alebo pred ním prioritizujú všetko ostatné – prácu, koníčky, priateľov. „Majú sklon viac pozerať po ostatných. Veľa pozornosti obracajú do oblastí mimo vzťah. Vnútri samotného vzťahu potom pôsobia až nepriateľsky,“ zhŕňa Levine.

Ich romantickým väzbám sa hovorí vyhýbavé (avoidant attachment style), ale niektorí psychológovia idú ešte ďalej a delia ich na dve podkategórie. Slovensky by sme ich mohli nazvať „odmietaví“ a „bojácni“.

Tí prví sú veľmi racionálni ľudia a perfekcionisti, ktorí neradi priznávajú slabosť. Negatívne emócie ostatných nechcú riešiť a svoje vlastné vedia zakopať pekne hlboko do podvedomia. To druhá skupina má zmiešané pocity. Na jednej strane silne túžia po citovej blízkosti, lenže v partnerskom živote im bráni strach z intimity alebo z odmietnutia. Je to vlastne taký mix vyhýbavej povahy s tou úzkostnou z bodu 2.

 

A môžete to zmeniť?

 

Ak ste sa našli v prvej kategórii, gratulujeme. Ale už to, že ste dočítali takto ďaleko, napovedá, že ste možno skôr v tíme dva alebo tri. Alebo tak trochu v oboch. Je na mieste povedať, že na vašom vnímaní sveta nie je nič zlého. Neznamená to, že ste „rozbití“, „divní“ alebo „nedostatoční“. Každý z nás má inú emocionálnu históriu, každého v detstve utvárali iné vplyvy a každý tiež máme inú náturu. 

Keby ste predsa chceli urobiť krok smerom k prvej kategórii, Levine má radu: žiadny vzťah dopredu nevzdávať a dať šancu partnerom, ktorí patria do inej skupiny než vy. „Najlepšie je samozrejme, keď sa vám podarí nájsť niekoho vyrovnaného. Získate tým akéhosi vzťahového kouča. Taký človek bude na vašej strane, pomôže vám prekonať potenciálne prekážky a niečo sa od neho i priučíte,“ myslí si vedec. Dodáva, že celý psychologický model je potrebné brať s rezervou. Najdôležitejšie sú nakoniec samotné medziľudské vzťahy a u tých zase platí, že je každý trochu iný. A je to tak správne.

 

Text: Marie Barvínková Foto: Getty Images 

Naposledy pridané

Nahor