Prakticky každá stolná hra situovaná do vesmíru vyvolá medzi hráčmi napäté očakávania, pretože takých hier nie je nikdy dosť. Najmä, keď ponúka veľké množstvo kozmických plavidiel, objavovanie za horizontom udalostí, teraformáciu a exploatáciu novo osídlených planét a prípadne ešte strety s mimozemšťanmi či s ostatnými pozemskými dobyvateľmi. A to je prípad aj veľkého herného opusu Voidfall, ktorý vychádza už o pár dní.
Krabica je až po okraj nabitá herným materiálom, prevažne kartónovými komponentmi a kartami. Plastových súčastí je v porovnaní s inými podobnými hrami minimum – ide o kocky populácie, flotily kozmických lodí, ukazovatele na civilizačných stupniciach a žetóny záhuby. Nejedného fanúšika sci-fi by mohla zaraziť neprítomnosť detailných miniatúr vesmírnych plavidiel, ktoré sú v obdobných tituloch dnes už takmer nutnosťou. A viete čo? V tejto hre to zase až tak nevadí. Letecké formácie rôznych typov tvoria dvojvrstvové kartónové doštičky (flotilové zväzy), do ktorých sa umiestňujú farebné kocky (flotily). Aj keď sa to nemusí na prvý pohľad zdať, ide o celkom funkčné riešenie. Navyše pre neho hovorí aj to, že jednotlivé časti kozmu (zvané sektory), kde sa vlastná hra odohráva, pojmú vždy iba obmedzený počet flotilových zväzov.
ieto sektory sú centrálnym prvkom hry. Hoci je vesmír prakticky nekonečný, všetky partie sa budú odohrávať na herne obmedzenom priestore, takže každý sektor môže hrať rozhodujúcu úlohu. Sektory treba totiž rozvíjať, teda budovať ekonomickú základňu (cechy), vojenskú infraštruktúru (lodenice, obranné pásma, hviezdne základne) a starať sa o zväčšovanie populácie. Teda za predpokladu, že sa daného sektora zmocníte – či už na úkor spoluhráčov, alebo temnej strany kozmu zvanej Splodenec Prázdnoty.
Z hľadiska herného príbehu sa ocitáte v roliach vodcov ľudských veľkorodov, ktoré na troskách kedysi mocnej ríše Domineum budujú vlastné impérium. Prvotnú príčinu skazy pseudo-stredovekého Dominea tu predstavuje tajomný Splodenec Prázdnoty, ktorý pomocou nečistých síl zvaných zahuba strháva celé svety na svoju stranu s cieľom pohltiť celú civilizáciu. A v závislosti na hernom režime, ktorý si zvolíte, mu budete čeliť. V sólovom a kooperatívnom režime bude vašou úlohou odrezať Splodenca od jeho rodnej dimenzie. V kompetitívnej hre už túto úlohu splnili vaši predkovia a vy sa iba snažíte odstrániť Splodencove pozostatky, ktoré zostali síce odrezané od materskej bytosti, ale napriek tomu sa majú až nezdravo k svetu.
Teraz už sa asi len trasiete na poriadnu kozmickú bitku. A tu prichádza Voidfall s ďalším zaujímavým prvkom - bitky nerozhoduje náhoda, ale dobre zvolená stratégia a načasovanie. Priebeh každého boja sa totiž dá presne prepočítať a jeho výsledok predikovať. To však neznamená, že nemôžete nepriateľa prekvapiť. Len taký čin nebude mať podobu hrdinského útoku malej hŕstky trpasličích korviet, ktoré rozdrvia početne oveľa silnejší flotilový zväz bojových lodí. Oveľa skôr súpera vyvediete z rovnováhy nečakaným sledom manévrov tam, kde to vôbec nečaká.
Základný priebeh hry je až nečakane jednoduchý. Partia sa delí na tri úseky zvané cykly, pričom každý z nich je ovplyvňovaný galaktickou udalosťou, ktorá nastavuje počiatočnú situáciu a súčasne stanovuje podmienky na získanie vplyvu na konci cyklu – a práve vplyv je tým, čo sa nakoniec ako jediné počíta. Táto udalosť zároveň udáva aj počet ťahov, teda koľkokrát prídu hráči postupne na rad. Ťah je charakterizovaný tzv. kartou priority, teda politickými, ekonomickými či vojenskými zámermi prevedenými na herné akcie. Karta priority ponúka vždy tri, pričom bez väčších problémov môžete vykonať dve z nich. Ďalšie herné efekty vám pridávajú aj dodatočné akcie, takže sa pri vhodne zvolenom postupe môže naštartovať hotová kaskáda.
Hoci by sa mohlo zdať, že zvládnuť používanie týchto kariet bude náročné, už na začiatku druhého cyklu prvej partie sa vám začnú skladať dokopy ako puzzle, u ktorého už máte hotové okraje a vzorec sa začína pomaly objavovať. Spomínaných akcií totiž nie je zas až toľko a spravidla si dokážete relatívne rýchlo spočítať, ako ich musíte prepojiť, aby ste dosiahli svoje. Až vaše z ničoho vybudované vesmírne flotily obsadia počas jedného cyklu štvrtinu herného plánu, pochopíte, čo mám na mysli.
Ako už bolo predtým povedané, hra sa dá hrať kompetitívne aj kooperatívne (pričom sólový režim je variantom kooperatívnej verzie) a oba spôsoby vám môžu priniesť odlišné zážitky. Ak s Voidfallom začínate, určite vám odporúčam siahnuť najskôr po kompetitívnom režime. Navyše pravidlá zahŕňajú aj výukovú hru, ktorá vás nenásilne zasvätí do herných mechanizmov, pričom zjednodušenie dosahuje vhodnú aplikáciu bežných pravidiel. Pri ďalších partiách už teda budete poznať základnú kostru, a preto sa budete môcť tešiť na objavovanie nových aspektov.
Vyššie popísaný priebeh hry sa vzťahuje práve na partie, kedy spolu budete ako hráči vzájomne súperiť (aj keď to neznamená nutne priame bojové konfrontácie). V kooperatívnych hrách nahrádza aspekt súperenia všadeprítomnosť Splodenca Prázdnoty, ktorý na hru pôsobí prostredníctvom niekoľkých aspektov. Okrem priameho vplyvu v podobne vlastných flotíl, žetónov záhuby (komplikujúcich rozvoj rodov) a zvestovateľov (zvyšujúcich riziko napadnutia) ide o krízy, ktoré musíte v priebehu hry zažehnávať. To spravidla vedie k neefektívnemu nasadzovaniu zdrojov, realizácii akcií bez ohľadu na vaše aktuálne zámery či obetovanie vlastných výdobytkov. Ak nezvolíte vhodný krízový manažment, bude dochádzať k jednej katastrofe za druhou, ktoré vás približujú k celkovej porážke. V takej chvíli si uvedomíte, že byť vládcom vesmíru nie je žiaden med.
Jeden môj známy po prvej partii Voidfallu precítene predniesol: „Teraz vidím, že žiadnu inú hru vlastne nepotrebujem.“ Voidfall môže naozaj skrývať nejedno prekvapenie v pozitívnom slova zmysle. Na prvý pohľad zložité pravidlá vám veľmi rýchlo začnú dávať logický zmysel a prejdú do krvi. Boje vo vesmíre sú síce bez veľkých zvratov, ale nemusia byť o nič menej monumentálne. Herný plán môže pôsobiť na prvý pohľad neprehľadne, ale veľmi rýchlo sa ho naučíte ergonomicky využívať. A v neposlednom rade je tu veľká znovuhrateľnosť. Hra je síce postavená na scenároch, ale tých je naozaj požehnane: od 8 scenárov pre sólovú hru, cez 17 scenárov pre kooperatívnu hru (podľa počtu hráčov) po 33 scenárov kompetitívneho hrania (vždy 11 scenárov podľa počtu hráčov).
Voidfall je bez diskusie hra s veľkým potenciálom, ktorý relatívne rýchlo odhalíte bez toho, aby ste ho však súčasne vyčerpali. A pokiaľ radi trávite večer nad hrami, na ktorých partie budete dlho spomínať a prehrávať si ich v mysli ako epické príbehy, potom už nemusíte ďalej hľadať. Záchrana ľudského vesmíru pred pádom do prázdnoty je len na vás.
Text: Václav Pražák, prekladateľ hry
