Britská premiérka Margaret Thatcher spala štyri hodiny denne. Český premiér sa chváli slabými piatimi hodinkami spánku, v krízových dobách sú to vraj aj tri. Kult „nespania“ stále žije. Lenže veda už potvrdila, že dlhodobý spánkový deficit ani krátkodobá deprivácia človeku neprinesú nič dobrého.
Výpočet všetkých telesných i psychologických problémov, ktoré nedostatok spánku spôsobuje, nevydá na knihu. Vydá prinajmenšom na celý regál v knižnici. Na dôkaz toho, že nemá zmysel so spaním frajeriť, a naopak má zmysel sa na neho zamerať, sme vybrali päť obzvlášť pálčivých oblastí.
Aktuálna téma, ale o svoj imunitný systém by sme sa mali starať vždy a všade. Tak prečo nezačať v posteli? „Štúdie potvrdzujú, že ľudia, ktorí spia málo alebo nekvalitne, sú náchylnejší k vírusovej infekcii. Nedostatok spánku môže naviac predĺžiť dobu, počas ktorej sa zotavujete,“ uvádza americký lekár Eric J. Olson.
„Keď spíte, uvoľňujú sa v imunitnom systéme proteíny menom cytokiny,“ vysvetľuje. „Niektoré z nich telo potrebuje vo veľkom, aby sa vyrovnalo s infekciami alebo stresom. Pri spánkovej deprivácii sa ich produkcia môže znížiť. Naviac sa znižuje i tvorba protilátok, ktoré potrebujeme, keď sme chorí.“ Výsledok je ľahké odvodiť: nevyspané telo je oslabené a choroby zvláda omnoho horšie.
Napovedá nám to sedliacky rozum i skúsenosť – asi všetci sme niekedy boli nevyspaní a podráždení. Ale potvrdzujú to tiež odborné štúdie. Napríklad výskumníci z Pensylvánskej univerzity nechali v rámci experimentu skupinu ľudí spať len štyri a pol hodiny denne. Už po týždni boli účastníci výrazne viac vystresovaní, naštvaní, smutní alebo psychicky vyčerpaní. Keď začali spať normálne, nálada sa im veľmi rýchlo zlepšila.
Ak vám bude spánok chýbať dlhodobo, nemusí to skončiť len u necudného zazerania na kolegov v kuchynke. Môže to naštartovať alebo prehĺbiť úzkosti a depresie, čo je o to horšie, že nespavosť je často sprievodným znakom práve úzkostných a depresívnych porúch. Takže klasické vajce a sliepka. Podniknúť kroky k lepšiemu spánku je však niečo, čo k väčšej psychickej pohode pomôže úplne všetkým. Ručia za to i kapacity z Harvardu.
Predsedovia vlády, o ktorých sme písali na začiatku, možno nepočuli o experimente, v ktorom vedci účastníkov zámerne obrali o spánok. Potom ich nechali prejsť lowským herným testom. Ten je postavený na jednoduchom „gamblingu“ s balíčkami kariet a používa sa k hodnoteniu kognitívnych funkcií i emócií, ktoré súvisia s riskantným chovaním a rýchlym rozhodovaním. Asi už tušíte, že spánkovo deprimovaní ľudia sa rozhodovali impulzívnejšie a horšie vyhodnocovali riziko. Čo v reálnom živote môže urobiť slušnú paseku. A to nielen v politických kruhoch.
Nielen chybné rozhodovanie, ale i väčšia náchylnosť k chybovaniu obecne, nepozornosť alebo problémy s pamäťou. To všetko sú preukázané negatívne dopady toho, keď málo spíte. Je to preto, že nedostatok spánku znemožňuje správne fungovanie prefrontálneho kortexu – časti mozgu, ktorá zodpovedá za sústredenie, učenie alebo dlhodobú pamäť. A škodí i hipokampu, ktorý sa stará zase o krátkodobú pamäť či priestorovú orientáciu.
K tomu všetkému sa ukázalo, že dlhodobé nevyspanie môže dosť pokaziť tímovú prácu. Škodí šéfom i ich podriadeným. Podľa výskumu amerických behaviorálnych vedcov to súvisí s reguláciou emócií, prípadne náladovými výkyvmi. (Tie majú pre zmenu základňu v amygdale.) Podľa ich zistení to lídrom uberá na charizme a z nevyspaných podriadených sa zase stávajú ľudia, ktorých je ťažké nadchnúť a inšpirovať. Dohromady je tak oslabený celý tím.
Spánkový deficit so sebou nesie riziko chronických respiračných problémov, obezity, cukrovky 2. typu, vysokého tlaku, a dokonca kardiovaskulárnych chorôb a infarktu. Preukázateľne. A to už sú podľa nás dosť dobré dôvody k tomu, aby si človek doprial kvalitnejší a dlhší spánok. V prípade, že sa vám to nedarí neodkladajte návštevu spánkového laboratória, alebo to aspoň preberte s praktickým lekárom. Hodiny, ktoré nespíte, nie sú dôkaz lenivosti, ale investícia do budúcna.
Text: Marie Barvínková Foto: Getty Images
