Generátor náhodných viet nováčikov na veľtrhvale
"Wow, tam bude 1500 noviniek" číta v správach pod videom o Spiel Essen náš hostiteľ.
Je štvrtok ráno v prvý deň veľtrhu.
"Vstupenky na dnes sú vraj vypredané, kúpili ste si ich vopred?".
Našťastie áno - online a dostatočne skoro. V jeden večer, pri klasickom postoji s rukami v bok a rozmýšľaní, ktorú hru vytiahneme večer na stôl, sa ma manželka spýtala - "existuje nejaký festival spoločenských hier?". Prísne vzaté, festival možno ani nie, ale výstava áno.
"V Essene v Nemecku je najväčšia stolovkárska akcia na svete každý rok", hovorím jej sucho, lebo hoci tieto veľtrhy vnímam, nikdy som nerátal, že na nejaký z nich pôjdem. Kým som ďalej s rukami v bok vyberal hru, ozvala sa opäť - "je to kúsok od Dortmundu". Hmm. Takže nocľah by sme mali.
Do Dortmundu k rodine sme vyrazili o deň skôr autom, leteckú prepravu sme totiž zavrhli v momente keď sme videli dátum veľtrhu (v čase mojich narodenín). Kombo narodeniny + veľtrh stoloviek + tak trochu dosť stolovkárska rodinka - naznačuje, že toto by nás v lietadle vyšlo draho. Tu ale trošku predbehnem - na akcii si môžete zakúpené hry zabaliť do pripravených balíkov a nechať si ju poslať domov. To sme ale nevedeli, ako sme o Spiel Essen nevedeli vlastne takmer nič. Keď som čítal, že si ľudia plánujú svoje potulky areálom priamo v aplikácii, zaklikol som si do nej aspoň prvú hru, ktorú chcem: Age of Comics. A potom asi zo desať vydavateľov.
Prvý “event” ktorý som plánoval navštíviť bolo stretnutie s autorom hry Atol v stánku Albi. Jan Štěpánek tam mal svoju hru predstaviť a výukovo ju hrať spolu s návštevníkmi veľtrhvalu. Mimochodom, Jan je týpek, ktorý so svojou hrou vyhral prvú sezónu “Den deskovek”, kde súťažili začínajúci tvorcovia stoloviek so svojimi prototypmi o možnosť vydať svoju hru cez Albi. Toto je krásny príklad, že to funguje. Pri Albi ale bolo “narváno”, povedali sme si, že sa ešte vrátime po kafé pauze.
Tento ročník si zrejme navždy budú pamätať aj organizátori - možno sami nečakali, že budú mať vypredané - a v priebehu dňa v aplikácii oznámili aj vypredanie ostatných dní. Haly Essen Messe boli tak plné, že keby polovica návštevníkov hneď odišla, stále by ich ostalo priveľa :) .
Tieto náhodne sa premiestňujúce davy spôsobili, že sme sa (až na jednu výnimku) nikde nezastavili dvakrát. Späť k Albi sme sa už neprebojovali, ich kráľovstvo bolo beznádejne okupované hádam dvojnásobným množstvom záujemcov o ich hry než pred kávou. Myslím, že tomuto Borat vraví “great success”. Ušla nám tak možnosť pozrieť si naživo Čajovú záhradu od Tomáša Holeka, ktorá má pevne našliapnuté, že sa stane súčasťou našej zbierky - ale radi si počkáme na českú lokalizáciu tejto pôvodnej českej hry. “Ošahať” som si plánoval aj Čarodení, Michal Peichl je môj obľúbený český kreslič stoloviek, túto ale sám vymyslel. Veľkou neznámou je pre mňa Legie - Sibířská cesta, ďalšia česká hra v Albi ponuke, tajne som dúfal, že tam niekde bude rozložená na obrovskom stole a ja si k nej sadnem.
Spiel Essen sa konal v šiestich veľkých halách, tie rozdeľoval taký nejaký dlhý food court, kde ste sa mohli buď najesť, alebo si ním skrátiť cestu medzi halami ktoré priamo nesusedili. Kým niekoľko prvých hodín sme vošli do každej ďalšej haly ako do krajiny zázrakov, v neskoré popoludnie sme cez ten food court lietali od haly k hale ako bez kompasu už priamo za našími cieľmi, ktoré sme v tých prvých hodinách prehliadli alebo obišli. Takto sme sa dostali k autorovi hry Pampero aj obom dizajnérom Age of Comics. Julian Pombo bol zaneprázdnený predvádzaním “how to play”, aj sme uvažovali či ho poprosíme o podpis na našu krabicu Pampero, ale nakoniec sme ho nechceli rušiť. Manželia a autori Age of Comics nás prezmenu sami obslúžili s nefalšovanými úsmevmi radosti na tvárach, ako by sme boli ich najdôležitejší zákazníci. O dva dni neskôr hláslili vypredanie hry. Neskôr sme sa ale už osmelili aj na hlbší rozhovor…
Keď sme sa vrátili k stánku Eagle-Gryphon, nejako sa mi nezdalo, že ich hry predáva len stánok miestneho predajcu, že tu ešte niekde musí byť aj niečo čisto eaglegryphonovské - a veru aj bolo. Kúsok za rohom na nás vykukli všetky aktuálne vydané hry od Vitala Lacerdu, pekne zoradené jedna za druhou - a aj s tou, ktorú chceme doplniť do zbierky Kanban EV. Až potom som si všimol herné stoly hneď vedľa, kde, počas toho ako manželka vravela “a nie je tu aj Lacerda?”, som zbadal Lacerdu. Bolo to, ako keď po dlhom cestovaní konečne dorazite do cieľa, ako keď unavený prejdete hrebeň a zbadáte Jadranské more - zrazu bola všetka únava preč. Čaro momentu zdokonalil sám veľdizajnér, doprial nám spoločné fotky, autogram na krabicu aj rozhovor o jeho hrách. Prekvapilo ho, keď mu moja nesmelá manželka vymenovala, ktoré jeho hry máme a ktoré má každý z nás najradšej. A rozhovoril sa aj o svojej manželke, že ju nevie poraziť v Kanban EV a že Sandra v hre je vlastne ona - a že ak si ju niekedy kúpime, máme mu dať vedieť či aj moja manželka vždy porazí mňa.
Takto sme zakončili našu premiérovú návštevu veľtrhu Spiel Essen, unavení ale napumpovaní šťastnými emóciami. Cestou k východu sme sa ešte poobzerali, či náhodou neuvidíme druhého z dvojice našich najobľúbenejších dizajnérov - Jamey Stegmaier tam ale nebol. Jeho hry Scythe a Tapestry, ktoré lokalizovalo Albi, sú naše vôbec najhranejšie hry a prvá menovaná aj vstupná brána do moderných hier pre moju manželku.
Takto krátko k nášmu prvému “essenu”. Rodinní priatelia nám ešte v okolí Dortmundu pripravili doplnkový program, čo to sme dospali a pobrali sa domov. Ak tam pôjdete aj vy prvýkrát, nechajte si poradiť od skúsenejších, ale samotné objavovanie čara veľtrhu už robte sami - bez nich. Určite by to nemysleli zle, ale zrejme by vám nechtiac zabránili zažiť kopec čarovných okamihov. My sme boli dvaja a to je dokonalý počet na ten dav. Ale choďte aspoň na dva dni - toto spätne hodnotím ako jediné chybné rozhodnutie (jeden deň nám bol málo).
Autor článku: Drahoš Danter alias morgoth_the_boardgamer
