Máte radi jar, slniečko a nevadí vám ani zmena času, pretože to všetko znamená, že zime je preč a konečne sa znovu všetko zelená? A Veľká noc, farbenie vajíčok, pečenie barančeka, a vlastne aj pletenie korbáčov. Akurát... tiež sa vám priečia tradície so švihaním po zadku? Tak ich proste ignorujte a urobte si Veľkú noc po svojom!
Veľkonočné oslavy sú dnes už pestrý mix kresťanských sviatkov a ešte omnoho starších tradícii na privítanie jari. Čo všetko k oslavám patrí, sa navyše líši nie len podľa toho, v akej krajine sa práve nachádzate, ale mení sa aj postupom času – niektoré tradície zanikajú, iné naberajú na obľúbenosti a ďalšie napríklad prichádzajú zo zahraničia. Inými slovami, keď sa rozhodnete, že zrovna šľahanie korbáčom vám doma „nesmie prekročiť prah“, rozhodne Veľkú noc nekazíte.
Príchod jari je skutočne príjemná udalosť, ktorá má na ľudskú psychiku preukázateľne pozitívny vplyv. A nie je sporu o tom, že pohodovú veľkonočnú atmosféru podporí napríklad štýlová jarná výzdoba. Kúsky prebúdzajúcej sa prírody môžete doplniť drobnosťami z nášho e-shopu. Obľúbené sú napríklad stuhy s veľkonočnými motívmi. Nie sú nutne určené na korbáč, parádu urobia aj zavesené na čerstvom jarnom povetrí alebo napríklad len tak vpletené do vlasov. Keby ste chceli niečo viditeľnejšieho než stuhy, asi vám padne do oka nafukovací veľkonočný balónik. Vďaka veľkosti ho určite nikto neprehliadne a decentné pastelové farby pritom nebodajú do očí. Ak chcete pobaviť sviatočné návštevy (a ich deti, mrknite napríklad na chodiacu sliepku alebo kohúta (dostupné na predajni). Deti by mohol nadchnúť fóliový zajac, pre ktorého náhodou máme aj mrkvu.
Ale ešte späť k tradíciám. Keď to vezmeme od začiatku (teda z kresťanského uhla pohľadu), tvorí Veľkú noc tzv. svätý týždeň. Určite to aspoň trochu poznáte – Zelený štvrtok, Veľký piatok, Biela sobota... Tomuto obdobiu sa hovorí tiež pašiový týždeň. Podľa tzv. pašií, čo sú príbehy o posledných dňoch Ježiša Krista. Slovenský názov je totiž odvodený z latinského Passio, čo znamená utrpenie. Ani to ale iste nie je žiadny dôvod šibanie korbáčom znášať, ako o to nestojíte. Ak ide o pohanský pohľad na vec – korbáč má osláviť jar a predať ženám pružnosť a sviežosť vrbových prútikov. A symbolicky podporiť plodnosť. Asi nie je nutné vysvetľovať, že na tom nikoho plodnosť rozhodne nestojí. Môžete sa teda bez premýšľania zbaviť aj posledný zvyškov prípadného zlého svedomia, že vás šľahanie otravuje.
Ak by vám náhodou niekto hovoril, že kazíte (deťom) tradície, môžete zmieniť kopu ďalších veľkonočných zvykov, ktoré bývali zásadné, ale dnes o nich vie málokto. Dôležitý bol napríklad špenát na Zelený štvrtok. Ak sa vám znechutil v školskej jedálni, odporúčajú sa mladé žihľavy. Alebo skrátka niečo zeleného, v tomto sú historické premeny dosť benevolentné. Malo sa tým podporiť zdravie na celý budúci rok. Na Zelený štvrtok bývalo tiež zásadné zájsť do kostola na poslednú večernú omšu. Po nej totiž zvony odlietali do Ríma. Najdôležitejšie bolo v priebehu posledného zvonenia zacinkať v kapse mincami, aby neodleteli spoločne so zvonmi a peniaze sa človeka držali po celý ďalší rok. Zaujímavé je, že v tú istú chvíľu mali gazdinky zametať dom, aby vyhnali z domu háveď, a gazdom bolo odporúčané zatriasť ovocnými stromami, aby ich po zime „prebudili k životu a plodnosti“. Ako to všetko zvládali naraz, je otázka.
Dnes už to našťastie riešiť nemusíme, pretože aj túto tradíciu (rovnako ako mnoho iných) odvial čas. Nie je jediný dôvod, prečo by zrovna šľahanie korbáčom nemalo nasledovať. Žiadnemu dieťaťu iste nebude vadiť, keď mu cudzí páni nebudú švihať maminku trstinou. Akokoľvek symbolicky a „zo srandy“.
TIP: Kompletný prehľad veľkonočných doplnkov nájdete tu alebo zavítajte do najbližšej Albi predajne. Keď sa tam už budete rozhliadať, urobte vašej ratolesti radosť knižkou Kúzelného čítania. V jednej z nich nájdete priamo vysvetlené Veľkonočné zvyky – Ľudové zvyky a tradície.
Text: Michal Schindler Foto: Getty Images, archiv Albi
